OPAKOVANE sa stretávam s klientami, ktorí až pri vyporiadaní BSM zistia, že majetkové veci nie sú také, ako si mysleli.
Klasický scenár: počas trvania manželstva sa manželia dohodli, že z BSM vylúčia konkrétnu nehnuteľnosť. Spísala sa o tom notárska zápisnica. Po 15 rokoch sa ukázalo, že klientovi nezabezpečila to, čo mala.
Klient veril, že byt je „mimo BSM“, teda druhý manžel naň nebude mať žiaden nárok.
V skutočnosti z BSM vylúčili byt ako taký, ale splátky úveru, ktorým sa financoval nie. Čiže druhý manžel má nárok na polovicu splátok zosplácaných počas trvania manželstva.
TEORETICKY je byt výlučne klientov, ale PRAKTICKY dlží exmanželovi polovicu jeho hodnoty, takže byt je jeho vlastne len „papierovo“. A o papier mu samozrejme nešlo. Išlo mu o faktický stav.
Klient sa sťažuje: „keby som vedel, čo tá zápisnica vlastne znamená, tak by som ju nepodpisoval, veď mi nič nevyriešila!“
Notár sa bráni: „spísal som to, ako ste chceli“.
„Ako to chceli“ pred 15timi rokmi je ťažké spätne dokázať a papier (zápisnica) nepustí.
Výsledok: klient si zaplatil rádovo stovky EUR za zápisnicu, ktorou nedosiahol, čo chcel.
Kde sa stala chyba? Vysvetlil zle notár? Nedával klient pozor?
Ťažko povedať. Ľahko poradiť: „NEŠETRITE na advokátovi tam, kde ide o veľké hodnoty."
A nezabudnite: „Rozvod je krajné riešenie. Ak sa už rozvádzate, urobte to poriadne."
Kristína Drábiková, advokát
